Modlitby/Úlohy a funkcie v liturgii
Celebrant[upraviť]
Kňaz je znakom Krista Prostredníka. Každá svätá omša je plnením Kristovho príkazu apoštolom: „Toto robte na moju pamiatku.“ Nástupcami apoštolov sú predovšetkým biskupi, ale celebrant je reprezentantom biskupa v kokrétnej cirkevnej obci. Kňaz od biskupa dostal svoju misiu a preto je reprezentantom kolégia apoštolov. Celebrant je predsedajúcim liturgického zhromaždenia. Mocou kňazského svätenia, v najvlastnejšiom zmysle je ním biskup, ktorý má najplnšiu účasť na Kristovom kňazstve. Na základe účasti na hierarchickom kňazstve, v našich časoch celebrantom je najčastejšie kňaz, ktorý celebruje svätú omšu, liturgické slávenie a procesiu, tiež diakon a akolyta. Mocou všeobecného kňazstva môže byť celebrantom aj laik (muž alebo žena), ak na základe cirkevného poverenia (kanonickej misie) vykonáva verejné liturgické úkony.
Celebrant má predsedať predovšetkým liturgickým činnostiam. Je znakom Krista veľkňaza. Kňaz, ktorý predsedá liturgickým činnostiam in persona Christi, prednáša Bohu prosby v mene celého Božieho ľudu. Gestá a slová celebranta nemajú vyjadrovať jeho osobnú nábožnosť, ale majú viesť členov zhromaždenia k účasti na Kristových tajomstvách. Celebrant je zodpovedný za celý priebeh liturgickej akcie, preto je nevyhnutné, aby pred pobožnosťou všetko premyslel, naplánoval, pripravil a dohodol so všetkými zainteresovanými, aby samotný priebeh liturgie bol pokojný a dôstojný. Od celebranta sa vyžaduje veľká pokora, lebo predsedajúc slúži celému zhromaždeniu, tak ako Kristus slúžil apoštolom. Funkcia celebranta je liturgiou v užšom zmysle slova, čiže je to služba pre dobro ľudu. Miesto celebranta má byť tak lokalizované, aby ho veriaci mohli vidieť a počuť.
Diakon[upraviť]
Dnes v Cirkvi poznáme diakonát ako prípravu na kňazstvo a existuje aj diakonát ako trvalá služba. Diakon ako kandidát kňazstva, so záväzkom celibátu, musí mať aspoň 25 rokov. Diakonát ako trvalú službu, môže prijať aj ženatý, ale môže ho prijať len so súhlasom manželky a vyžaduje sa, aby bol aspoň 35-ročný.
Diakon (gr. diakonos, sluha) môže byť celebrantom v niektorých prípadoch namiesto biskupa a kňaza. Podľa predpisov kanonického práva a liturgie, diakon môže krstiť, ohlasovať Božie slovo, viesť liturgiu pohrebu, rozličné pobožnosti spojené aj s eucharistickým kultom a rozdávať sväté prijímanie. Diakonovo miesto je predovšetkým pri liturgii svätej omše, jemu patrí čítanie evanjelia a posluhovanie kňazovi. Môže tiež kázať a prednášať úmysly pri spoločných modlitbách.
Lektor[upraviť]
Už podľa veľmi starej cirkevnej tradície, v súlade s rozdelením liturgických funkcií, biblické čítania prednáša (okrem evanjelia) lektor, ktorý vykonáva svoju vlastnú funkciu aj v prípade, že sú na liturgii prítomní aj posluhujúci vyššieho stupňa. Od čais Tertuliána patrí lektor medzi duchovenstvo. Má byť náležite pripravený a schopný dobre predniesť text. Keď číta lektor vtedy je zrejmé, že aj celebrant patrí k poslucháčom Božieho slova. Lektor môže predniesť úmysly všeobecnej modlitby a niekedy aj žalm. Lektor má milovať Sväté písmo, študovať ho a často ho čítať. Dnes sa lektorát chápe ako služba (ministerium), ktorá je popri diakonáte, podobne ako akolytát určovaná aj laikom.
Veriaci[upraviť]
Jednou z najdôležitejších pastoračných úloh kňazov je pripraviť veriacich na správne a vedomé vykonávanie liturgických úloh, ktoré im prináležia, aby liturgia nebola vecou kléru. (SC 30) „V záujme aktívnej účasti ľudu treba venovať starostlivosť jeho aklamáciám, odpovediam, spievaniu žalmov, antifónam, piesňam, ako aj úkonom čiže gestám a držaniu tela. A nech sa vo svojom čase zachová posvätné ticho.“
Veriaci utvárajú sväté spoločenstvo, aby vzdávali Bohu vďaky, prinášali nepoškvrnenú obetu spolu s kňazom, naučili sa obetovať seba s hlbokým náboženským citom a s láskou voči ostatným na tej istej bohoslužbe. Majú sa vyhýbať akýmkoľvek vlastným záľubám a nejednote, lebo tak budú utvárať jedno telo počúvaním Božieho slova, účasťou na modlitbách a speve a spoločnou účasťou na Pánovom stole (to sa prejavuje gestami a postojom tela). Osobitné poslanie pri liturgii majú zbor spevákov, kantor, dirigent a ostatný hudobníci.
Akolyta[upraviť]
Akolytovo (gr. akoluthos, spoločník, sluha) miesto je pri oltári, má pomáhať kňazovi a diakonovi. Pri slávnostných omšiach nesie kríž. Po modlitbách veriacich (ak nie je prítomný diakon) položí na oltár posvätné nádoby a misál. Ak treba pomáha kňazovi pri prijímaní obetných darov, v prípade potreby môže rozdávať sväté prijímanie (Eucharistiu), po prijímaní pomáha kňazovi alebo diakonovi pri čistení posvätných nádob. Akolyta môže viesť aj eucharistickú pobožnosť bez udelenia požehnania. Funkciu akolytu veľmi často vykonávajú miništranti.
Žalmista[upraviť]
Jeho úlohou je spievať žalmy a iné biblické texty medzi čítaniami.
Ostatní posluhujúci[upraviť]
V presbytériu sú tí, ktorí majú pri bohoslužbe mimoriadne pomáhať rozdávať sväté prijímanie, nesú misál, kríž, sviece, chlieb, víno, vodu, kadidlo. Tí, ktorí vykonávajú svoju službu mimo presbytéria sú napríklad: komentátor, uvádzač, zberatelia, ceremonár. Všeobecné smernice Rímskeho mísala hovoria o právomoci zveriť všetky funkcie nižšie, ako je diakonská, laikom. Najnovšie rozhodnutia dávajú viac miesta pri týchto funkciách aj ženám.
