Modlitby/Úprimné rozprávanie pútnika svojmu duchovnému otcovi
Prvý príbeh
[upraviť]Z Božej milosti som človek, kresťan, svojimi skutkami veľký hriešnik, svojim stavom najposlednejší pútnik bez prístrešia, ktorý sa túla z miesta na miesto. Takýto je môj majetok: na pleci brašna so suchármi, pod pazuchou Svätá biblia - a to je všetko. Dvadsiatu štvrtú nedeľu po Nasvätejšej Trojici som prišiel do kostola pomodliť sa. Čítal sa list apoštola Pavla Solúnčanom v ktorom sa hovorí: "Bez prestania sa modlite" (1 Sol 5,17). Tieto slová sa mi hlboko vryli do pamäti. Začal som premýšľať, ako je možné sa bez prestania modliť, keď každý človek sa musí nevyhnutne zapodievať aj inými vecami, aby si mohol zachovať život. Nazrel som do Biblie a tam som videl na vlastné oči to, čo som predtým počul, teda, ze je nutné sa bez prestania modliť, modliť sa v duchu v každý čas (Ef 6,18), na každom mieste zdvíhať svoje ruky k modlitbe (1 Tim 2,8). Ale nech som nad tým premýšľal akokoľvek, nevedel som, ako to mám urobiť.
Čo mám robiť, uvažoval som, kde by som našiel niekoho, kto by mi to vysvetlil? Pôjdem po kostoloch, kde slúžia dobrí kazatelia. Hádam tam budem počuť odpoveď na moju otázku. A tak som šiel. Počul som veľa veľmi dobrých kázní o modlitbe. Ale všetky poúčali o modlitbe len všeobecne: čo je to modlitba, ako je nevyhnutné sa modliť, aké sú plody modlitby. Ale o tom, ako rásť v modlitbe, nik nehovoril. Raz som počul kázeň o modlitbe v duchu a o neustálej modlitbe, ale ako ju dosiahnuť, to nepovedali. Počúvanie kázní ma teda nepriviedlo k tomu, po čom som túžil. Keď som sa už dosť napočúval a nezískal som vysvetlenie, ako sa bez prestania modliť, rozhodol som sa s Božou pomocou hľadať skúseného a znalého spoločníka, ktorý by mi podal vysvetlenie o neustálej modlitbe, ktorú tak veľmi túžim spoznať.
Dlho som putoval po rôznych miestach, stále som čítal Bibliu a vypytoval som sa, či nie je niekde nejaký duchovný učiteľ, alebo bohabojný skúsený vodca. Po čase mi povedali, že v jednej dedine žije muž, ktorý už dlho usiluje o svoju spásu. Vo svojom dome má kaplnku, nikde necestuje, stále sa modlí a číta knihy na spásu svojej duše. Keď som o tom počul, tak som nešiel, ale priam bežal do uvedenej dediny. Spomínaného statkára som nakoniec našiel.
Čo by si odo mňa potreboval? spýtal sa ma.
Počul som, že ste človek nábožný a múdry, preto vás, pre Boha, prosím, vysvetlite mi, čo znamenajú slová Apoštola: "Bez prestania sa modlite." Ako je možné sa bez prestania modliť? Chcel by som to vedieť, ale nemôžem to pochopiť.
Statkár sa odmlčal, uprene sa na mňa zahľadel a povedal: Neustála vnútorná modlitba je nepretržité povznášanie ľudskej duše k Bohu. Aby človek mohol dosiahnuť takej blaženej činnosti, musí často prosiť Pána, aby ho On naučil modliť sa bez prestania. Modli sa viac a horlivejšie, modlitba ti sama ukáže, ako môže byť neustála. Všetko chce svoj čas.
Keď mi to povedal, prikázal, aby ma nakŕmili, dal mi jedlo na cestu a prepustil ma. Nič mi nevysvetlil.
A tak som išiel ďalej. Premýšľal som a premýšľal, čítal a čítal, a uvažoval som o tom, čo mi statkár povedal. Nemohol som to však pochopiť. Tak veľmi ma to trápilo, že som ani v noci nespával. A tak som prešiel asi dvesto kilometrov. a prišiel som do hlavného mesta gubernie. Zbadal som tam kláštor. Zastavil som sa tam v hostinci a tam som sa dopočul, že predstavený kláštora je človek veľmi dobrý, nábožný a pohostinný. Vydal som sa k nemu. Srdečne ma prijal, posadil ma a začal ma hostiť.
Svätý otče! povedal som, pohostenie nepotrebujem, ale prajem si, aby ste mi dali duchovné poučenie, ako dosiahnuť spásy.
Ako dosiahnuť spásy? Ži podľa prikázaní a modli sa k Bohu, tak budeš spasený.
Počul som, že je potrebné bez prestania sa modliť. Ale neviem, ako sa mám modliť bez prestania, a nemôžem pochopiť, čo je to neustála modlitba. Prosím vás, otče, vysvetlite mi to.
Neviem, milovaný brat, ako ti to vysvetliť. Avšak počkaj! Mám knihu, tam je to vysvetlené.
A priniesol Duchovné učenie o vnútornom človeku od svätého Dimitrija.
Prečítaj si túto stranu.
Začal som čítať: "Tie slová Apoštola - bez prestania sa modlite - je treba chápať ako modlitbu v mysli, lebo myseľ môže byť stále u Boha a bez prestania sa k nemu modliť."
Vysvetlite mi to, ako môže byť myseľ neustále upretá k Bohu, nerozptyľovať sa a bez prestania sa modliť.
To je veľmi zložité, snáď komu to sám Boh tak dá, povedal predstavený. Nič mi nevysvetlil.
Prenocoval som u neho, ráno som sa poďakoval za láskavé prijatie a vydal som sa na cestu, sám som nevedel kam. Trápil som sa pre svoju nechápavosť a aby som sa utešil, čítal som si Bibliu. Tak som šiel päť dní po hlavnej ceste. V podvečer ma dobehol nejaký starček, podľa výzoru snáď duchovný.
Na moju otázku mi odpovedal, že je mních z pustovne, ktorá je vzdialená asi desať kilometrov od hlavnej cesty. Pozval ma, aby som s ním do ich pustovne zašiel.
My sme pohostinní, povedal, a pútnikom poskytujeme stravu i prístrešie.
Nechcelo sa mi s ním ísť, a tak som na jeho pozvanie odpovedal: Môj pokoj nezávisí na obydlí, ale na duchovnom poučení. Nestojím o jedlo, mám v brašne dosť suchárov.
Aké poučenie hľadáš? A čomu nerozumieš? Poď len k nám, milý brat, u nás sú skúsení starci, ktorí ti môžu poskytnúť duchovnú stravu a poučiť ťa o pravej ceste, vo svetle Božieho slova a podľa výkladu svätých Otcov.
Viete, otče, je tomu asi rok, čo som, keď som bol na obednici (súčasť východnej liturgie hodín), počul takého prikázanie Apoštola: "Bez prestania sa modlite." Nemohol som to pochopiť, tak som začal čítať Bibliu. Tam som tiež na mnohých miestach našiel Boží príkaz, že je nutné sa bez prestania modliť, vždy, v každom čase, na každom mieste, nielen pri každej práci, nielen pri odpočinku, ale i v spánku: "Spím ale moje srdce bdie" (Vľp 5,2). Tomu som sa začudoval, nemohol som pochopiť, ako je to možno splniť a aké existujú spôsoby. Prebudila sa vo mne silná túžba a zvedavosť, vo dne ani v noci neopúšťala moju myseľ. Preto som začal chodiť po kostoloch a počúval som kázne o modlitbe. Ale hoci som ich vypočul, koľko som len chcel, ani v jednej sa mi nedostalo poučenia o tom, ako sa bez prestania modliť. Všetky boli o príprave na modlitbu, o jej plodoch a podobne, nepoučovali však, ako sa bez prestania modliť a čo taká modlitba znamená. Často som čítal Bibliu a overoval som si v nej, čo som počul, ale nenašiel som pri tom vytúžené poznanie. A tak až doteraz zostávam v nevedomosti a nepokoji.
Starec sa prežehnal a povedal: Ďakuj Bohu, milovaný brat, za to, že v tebe prebudil neodbytnú túžbu poznať neustálu vnútornú modlitbu...
Príbeh bude pokračovať...
Originálny text: Откровенные рассказы странника духовному своему отцу
