Modlitby/Krédo

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pri svätej omši ním prejavujeme svoj súhlas s Božím slovom, ktoré sme počuli v čítaniach a v homílii, a uvedomujeme si základné články viery skôr, než začneme sláviť Eucharistiu.

Podobne, ako responzóriovým žalmom odpovedáme na prvé čítanie, tak Krédom odpovedáme na celú liturgiu slova. každý veriaci vyjadruje spolu s ostatnými svoju vieru, keď na začiatku omše osobne a spolu s bratmi a so sestrami vyznáva pred Bohom svoju hriešnosť. Preto sa Krédo hovorí v jednotnom čísle: „Verím...” (nie Veríme).

V prvých storočiach vyznanie viery nebolo celkom fixné. Postupne však nadobúdali prevahu dve formule vyznania viery: Apoštolské a Nicejsko-carihradské.

Nicejsko-carihradské vyznanie viery vzniklo na Východe. Pred prijatím krstu dospelí katechumeni recitovali krátke vyznanie viery — bolo to osobné vyznanie viery pred prijatím krstu. Táto formulka sa stala jadrom v krstnom vyznaní v Jeruzaleme — okolo roku 350 ho vysvetľoval svojim katechumenom sv. Cyril Jeruzalemský v dvanástich katechézach — a neskôr v Nicejsko-carihradskom vyznaní.

Na Východe sa Krédo spočiatku používalo v krstnej liturgii. Do omše ho zaviedol carihradský patriarcha Timotej (511 — 517). Na Západe sa v rámci svätej omše začalo používať najprv v Španielsku. Odtiaľ sa šírilo do iných krajín Európy, predovšetkým do Galie a Nemecka. V Ríme sa Krédo prijalo až roku 1014, najskôr všeobecne, no potom sa jeho používanie obmedzilo iba na nedele a sviatky, o ktorých je zmienka v symbole (lat. symbolum — vyznanie viery).

V neskorších časoch bolo súčasťou všetkých omší okrem sviatkov mučeníkov, panien a vyznávačov. Podľa nového misála (uvádza sa formula Nicejsko-carihradského vyznania) sa Krédo používa v nedele, na slávnosti a pri slávnostnejších bohoslužbách.

Vyznanie viery recituje kňaz spolu s ľudom. Spievanie Kréda sa neprízvukuje, dôležité je, aby ho mohli predniesť všetci ako vlastné vyznanie viery — teda každý sám, a nie prostredníctvom poverených osôb — spevákov. Ak sa Krédo spieva formou striedavého spevu, správne je, ak prvé slová Verím... spevom vysloví celé zhromaždenie; iba pri gregoriánskom choráli je vhodné, aby začiatok Credo in unum Deum zaintonoval v mene všetkých kňaz. Pri recitovaní alebo spievaní Kréda sa pokúsme uvedomiť si, že je to naše vyznanie viery, ktoré by nemalo znieť iba v kostole na bohoslužbách, ale hlavne v každodennom živote

Pôvodný zdroj[upraviť]