Modlitby/Liturgia hodín

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Podstata a pomenovanie[upraviť]

Officium – tento pojem znamenal každú kresťanskú pobožnosť, každý druh bohoslužby. Postupom času sa toto pomenovanie používalo len na označenie liturgických modlitieb Cirkvi. Breviarium – toto pomenovanie pochádza z „brevis“ – krátky, lebo breviár je skrátením všetkých liturgických kníh. Znamená buď samotnú modlitbu Cirkvi aj knihu, v ktorej sú tieto úradné modlitby. Liturgia horarum – liturgia hodín je najmladšie pomenovanie. Cirkevné modlitby sú totiž rozložené tak, že zachytávajú každú dennú dobu, aby celý deň bol posvätený oslavou Boha.

Liturgia hodín je verejnou modlitbou, ktorú v mene Cirkvi prednášajú kňazi (a iné Cirkvou na to poverené osoby) s úmyslom chváliť a oslavovať Boha, vyprosovať potrebnú milosť, ďalej uskutočňovať Kristovo dielo na zemi, posväcovať celý priebeh dňa a noci.

Modlitbová bohoslužba je modlitbou celej Cirkvi, preto má na nej každý člen Cirkvi aspoň habituálny (pasívny) podiel. Je ale veľmi užitočné, aby sa do tejto modlitby zapájali aj iní, preto sa odporúča, aby sa hlavné hodinky modlili spoločne v kostole (porov. SC).

Dejiny liturgie hodín[upraviť]

Kresťania prvých storočí si uvedomovali, že sa modlia nie len preto, že to prikázal Pán, ale že sa modlia spolu s ním oslavujúc Boha a že modlitbou pomáhajú spasiť svet. Okolo roku 200 už boli známe ako hlboko vžitý prostriedok denné modlitby, v ktorých sú náznaky jednotlivých častí neskorších kanonických hodiniek. Tento súkromný poriadok sa stal východiskom pri tvorbe cirkevného ofícia (osobitne to platí pri nočných kanonických modlitbách).

Prima a kompletórium majú svoje miesto vzniku v kláštoroch a rovnako aj ďalší rozvoj cirkevného ofícia na Zápede prebiehal pod vplyvom rehoľných regúl (regula Jána Kasiána, Cézara z Arles... a najväčší vplyv mala regula sv. Benedikta z Nurcie).

Sv. Benedikt rozdelil kanonické hodiny na denné a nočné a rozlíšil nedeľné a sviatočné ofícium (dlhšie) a kratšie ofícium všedného dňa. Tiež rozložil žalmy na jeden týždeň. Každá hodina mala v dennom ofíciu kratšie čítania a v nočnom ofíciu dlhšie čítanie (počas roka sa takto prečítalo celé Sväté písmo).

V 13. storočí pápež Inocent II. usporiadal skrátené ofícium pre pracovníkov kúrie, ktorí boli zavalení množstvom práce a veľa cestovali. Tento skrátený Kuriálny breviár prijala s malými zmenami aj Františkánska rehoľa (pre jeho vhodnosť pre neustále putujúcich členov rehole).

Tridentský koncil rozhodol vytvoriť komisiu, ktorá mala očistiť používaný breviár pracovníkov Rímskej kúrie. Vyradené boli rôzne nepotrebné dodatky, iné state boli opravené a ostal galský žaltár, najviac zmien nastalo v čítaniach. Pápež Pius V. bulou Quod a nobis (1568) zaviedol tento breviár pre celú Cirkev. Výnimku mali rehole, ktoré svoj breviár používali viac ako 200 rokov s podmienkou, že si ho zreformujú na základe Rímskeho breviára.

Svätý Pius X. (1911) obmedzil počet žalmov v nedeľných chválach i vo všedné dni na 9, odstránil všetky dodatkové ofícia a zmenšil dodatočné modlitby.

Veľký význam v dejinách liturgickej modlitby Cirkvi má liturgická konštitúcia Sacrosanctum cocilium (celá 4. kapilota je venovaná tejto problematike). Osobitná komisia pracovala 7 rokov na obnove breviára a výsledkom jej prác je nový breviár, nazývaný Liturgia horarum. Dielo schválil pápež Pavol VI. (apoštolskou konštitúciou Laudis canticum, r. 1970). Druhé typické vydanie Liturgie hodín vyšlo v roku 1985, Slovenský preklad aj vydanie je darom Svätého Otca Jána Pavla II. cirkvi na Slovensku.

Význam liturgie hodín v živote Cirkvi[upraviť]

Hlavný význam liturgie hodín spočíva v tom, že v nej Cirkev ako Boží ľud uskutočňuje svoje kňazstvo, v nej modliaci sa Boží ľud oslavuje nebeského Otca v mene celého ľudstva. Kto sa modlí liturgiu hodín stojí pred Božím trónom. Liturgia hodín, ako úradná modlitba Cirkvi, vyzýva k spoločnej modlitbe. Liturgia hodín posväcuje tých, ktorí ju konajú, lebo je „zdrojom nábožnosti a pokrmom pre osobnú modlitbu“ (SC 90). Odlišuje sa od ostatných liturgických úkonov tým, že posväcuje každú dobu dňa a noci.

Jednotlivé časti liturgie hodín[upraviť]

  • Pozvanie k modlitbe („Pane otvor moje pery a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu“) a Invitatórium
  • Posvätné čítanie (možno sa ho modliť v ľubovoľnom čase)
  • Ranné chvály
  • Modlitba cez deň
  • Vešpery
  • Kompletórium
  • Nočné modlitby

Niektoré hodiny posvätného ofícia sa môžu spájať medzi sebou alebo so svätou omšou. Napríklad niekedy sa spája invitatórium s rannými chválami, alebo vešpery spolu so svätou omšou.

Rozličné prvky liturgie hodín[upraviť]

  • Žalmy
  • Chválospevy
  • Antifóny a iné prvky napomáhajúce modlitbu žalmov
  • Čítania
  • Responzória
  • Hymny a ostatné nebiblické spevy
  • Prosby, modlitba Pána, záverečná modlitba
  • Posvätné ticho


Elektronická verzia liturgie hodín[upraviť]

Okrem schválených tlačených foriem je na internete k dispozícii aj viacero elektronických verzií Liturgie hodín - breviára, podľa ktorých sa možno túto modlitbu každý modliť a pripojiť sa takouto formou k spoločenstvu Cirkvi. Slovenská oficiálna verzia (Liturgia horarum) je k dispozícii od roku 1999 na stránke http://www.breviar.sk/ .