Modlitby/Liturgické gestá

Význam státia, kľačania, sedenia a úklonu v liturgii

Státie

Stáť vzpriamene je prejavom úcty, dôstojnosti. Pri liturgii je státie prejavom, vonkajším znakom úcty voči Bohu ako najvyššiemu Pánovi. Osobitne tento postoj patrí liturgovi ako prostredníkovi medzi spoločenstvom veriacich a Bohom. Státie je základným liturgickým postojom, znamená aktivitu človeka v liturgii a ochotu konať. Je tiež prejavom vďaky a očakávania. Človek stojac pred Bohom v modlitbe sa otvára pre nebeské veci a ako slobodná bytosť sa vedome dáva Bohu k dispozícii. V státií videli cirkevní otcovia tiež prejav slobody Božích detí. Na rozdiel od otrokov, ktorí sa museli v prítomnosti svojho pána hlboko klaňať, prípadne kľačať.

Kľačanie

Kľačanie ako dlhší modlitbový postoj či ako prechodné gesto (pokľaknutie) bolo prevzané zo starých pohanských zvykov. Pokľaknutie je aj v Starom zákone vyjadrením úctivej bázne a podriadenosti Božej vôli. Kto kľačí ten prosí, preto aj kresťania mnohé svoje pobožnosti konali a konajú po kľačiačky. U kresťanov je kľačanie resp. pokľaknutie prejavom:

pokory - telo sa približuje k zemi, na pohľad sa zmenšujeme (Sv. Hieronym učil, že telesné pokľaknutie má byť sprevádzané aj pokľaknutím srdca)
vrúcnosti – veľká prosba sa vo všeobecnosti naznačuje pokľaknutím
poklony a úcty – podľa príkladu mudrcov z Východu je kľačanie prejavom adorácie
oslavy, adorácie Boha

Úklon

Je prejavom hlbokej úcty a oslavy. Rozlišujeme:

malý úklon – úklon hlavy
stredný úklon – úklon v ramenách
hlboký úklon – úklon celého trupu v pravom uhle (pričom by sa mali končeky prstov zložených rúk dotknúť nôh na úrovni kolien)

Čas a charakter úklonu určujú jednotlivé liturgické knihy (breviár, misál, sakramentár).

Sedenie

Sedenie v minulosti prislúchalo úradným osobám a učiteľom ako znak moci a dôstojnosti. Sedenie je aj postoj počúvajúceho žiaka. Môže tiež znamenať odpočinok.

Predovšetkým je to postoj, ktorý úľahčuje sústredenie potrebné na počúvanie, prijímanie a rozjímanie Božeiho slova. Ak pri vysluhovaní sviatosti zmierenia kňaz sedí, vyjadruje tým súdny charakter tejto sviatosti.

Veľkonočný okruh (pôstne aj veľkonočné obdobie + stručný dejinný prehľad)

Pôstne obdobie

Pôstne obdobie je zamerané na Veľkú noc. Aj pôstna liturgia pripravuje na slávenie Veľkonočného tajomstva (katechumenov na krst a veriacich tým, že im pripomína ich krst a nabáda ich na pokánie).

Pôstne obdobie začína Popolcovou stredou a trvá do Zeleného štvrtka do svätej omše Pánovej večere. Pôstnych nedelí je 6, pričom 6. nazývame Kvetná nedeľa a začína sa ňou Veľký týždeň. So začiatkom pôstu je spojený aj obrad posypávania hláv popolom (tento zvyk pochádza zo stredoveku). Modlitba pri svätení popola upozorňuje na pominuteľnosť a ukazuje prostriedok na získanie nepominuteľných hodnôt v skutkoch pokáni a v účasti na veľkonočnom tajomstve.

Pôst bol spočiatku prípravným časom na Veľkú noc trval 40 hodín (začínal sa na Veľký piatok). V 3. storočí trval celý Svätý týždeň a Nicejský koncil (325) zaviedol štyridsaťdenný pôst. Podľa tradície pôst spočíval v jedninom dennom pokrme, zrdžiavania sa mäsitých pokrmov, vína a iného alkoholu. V staroveku bol pôst dobrovoľný, až stredovek zaviedol povinnosť postiť sa. Pôst v minulosti mal viesť aj k tomu, aby ľudia to čo ušetrili, dali na dobročinné ciele. Dnes sa zanedbal spoločenský aspekt pôstu.

Pôst nás učí sebaovládaniu, vnútornej disciplíne, pomáha napraviť krivdy, je dôkazom, že naše pôstne obrátenie je úprimné.

Pôst charakterizujú 3 dominantné prvky:

pripomienka krstu
skutky pokánia
horlivejšia modlitba (resp. iné náboženské úkony)

O umučení Pána hovorí v pôstnej liturgii iba Veľký týždeň, hoci ľudová zbožnosť prijala túto tému ako hlavnú v celom pôstnom čase (pobožnosť Krížovej cesty, pôstne kázne a náboženské piesne).

Každá pôstna nedeľa má svoj vlastný charakter tým, že má vlastný omšový formulár, vlastné biblické čítania aj prefáciu. Prvé dve nedele ukazujú kresťanovi Ježišovu cestu, ktorá vedie cez boj proti zlobe a cez utrpenie ku spáse. Ďalšie tri nedele nadväzujú na krst (najmä v cykle A). Na piatu pôstnu nedeľu je napojený zvyk zahaľovať kríže a obrazy (tento zvyk sa ponecháva na rozhodnutie biskupskej konferencie). Pôvodne sa obrazy a kríže zahaľovali cez celý pôst (ich bohaté zdobenie pripomínalo skôr Kristovo víťazstvo). Na šiestu pôstnu nedeľu Cirkev slávi pamiatku slávnostného vstupu do Jeruzalema. Procesia je výzvou nasledovať Krista Kráľa a ísť v ústrety veľkonočnému tajomstvu. Ako evanjelium sa číta opis Pánovho umučenia podľa jedného zo synoptikov.

Veľkonočné trojdnie

Umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je vnútornou silou viery kresťanov, prameňom spásy a základom pre všetky liturgické slávnosti.

Tento najdôležitejší sviatok sa už aspoň od 4. storočia slávi 3 dni. Podľa nového liturgického kalendára sa Veľkonočné trojdnie začína omšou Večere Pána a svoje vyvrcholenie dosahuje Veľkonočnou vigíliou, končí vešperami Veľkonočnej nedele.

Nicejský koncil (325) rozhodol, že Veľká noc sa bude každoročne sláviť v nedeľu po prvom jarnom mesačnom splne (medzi 22.3. a 25.4.).

So slávením Veľkej noci sa už veľmi skoro spojilo rozdávanie ovocia vykúpenia – sviatosťou krstu boli katechumeni začlenovaní do Cirkvi (na veľkonočnú vigíliu) a spoločne s krstom bola spojená aj sviatosť birmovania a eucharistia.

Zelený štvrtok

V tento deň sa kajúcnici zmierovali s Cirkvou a Bohom, aby spoločne s ostatnými mohli mať účasť na eucharistii. Bol to deň vzrušeného ľútostivého, ale i radostného plaču, keď sa hriešnici po dlhšom pokáni mohli zúčastniť na sviatostiach Cirkvi. Ľudové pomenovanie Zelený štvrtok bolo prevzaté z germánskeho názvoslovia Gründonnerstag (greinen, nariekať). V ten deň sa svätili oleje, pomazanie nimi bolo znakom úzkeho spojenia s Kristom.

V ten deň koncelebrovaná svätá omša Pánovej večere posilňuje jednotu Kristovej obety, jednotu kňazstva i jednotu celého Božieho ľudu pri jednom stole.

Po liturgickej obnove II.VK sa v predpoludňajšom čase v katedrálnych chrámoch slávi missa chrismatis, ktorú koncelebrujú kňazi biskupstva spolu so svojím biskupom. On pred záverom eucharistickej modlitby svätí olej chorých a po svätom prijímaní svätí olej katechumenov a konsekruje krizmu. Táto omša sa pokladá za jeden z hlavných prejavov plnosti kňazstva biskupa a za znamenie úzkej jednoty kňazov s biskupom. Pri tejto svätej omši si kňazi biskupstva verejne obnovia svoje kňazské sľuby.

Sväté prijímanie sa môže udeľovať veriacim jedine pri svätej omši (chorým je dovolené udelovať ho po celý deň).

Svätá omša Pánovej večere je už súčasťou Veľkonočného trojdnia. Jej texty nás v duchu prenášajú do večeradla, kde Kristus pri poslednej večeri ustanovil eucharistickú obetu tela a krvi aj sviatosť kňazstva. Tam tiež vyzval apoštolov, aby prejavovali bratskú lásku voči všetkým, tým, že im umyl nohy (obrad umývania nôh - mandatum je známy od 12. stor.). Počas spevu „Sláva Bohu na výsostiach“ zvonia všetky zvony a hrá organ, potom zmĺknu až do večera Veľkej soboty. Odnášanie plachiet, svietnikov a krížov má dnes symbolický význam, lebo pripomína Ježišove utrpenie a vyzliekanie zo šiat (v minulosti sa robilo z bezpečnostných dôvodov). Prenášanie Sviatosti je veľmi starý zvyk, na Zelený štvrtok symbolizuje Ježišove uväznenie.

Veľký piatok

Dnes sa veľkopiatočná liturgia koná popoludní. Začína sa modlitbou kňaza a prisluhujúcich, ktorí buď kľačia alebo ležia pred oltárom v rúchu červenej farby.

Časti liturgie Veľkého piatka:

bohoslužba slova, ktorá je ukončená slávnostnou modlitbou veriacich
slávnostná poklona krížu
sväté prijímanie
procesia k Božiemu hrobu

Biela sobota

Je dňom smútočného ticha. Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení a smrti. Sv. Omša sa neslávi až do Veľkonočnej Vigílie. Sv. Príjímanie sa podáva iba ako Viatikum. Biela (prázdna) sobota nemá vlastnú liturgiu. Veľkonočná Vigília už patrí k Nedeli.

Veľkonočné obdobie

Má byť časom radosti a plesania, 50 dní ako jeden deň, ako jedna Veľká Nedeľa. Podľa údajov zo Skutkov apoštolov, na 40. deň od Pánovho zmŕtvychvstania je slávnosť Nanebovstúpenia Pána. Dni po nanebovstúpení pripravujú veriacich na prijatie Ducha Svätého (novéna) a biblické čítania tých dní obsahujú prísľub zoslania Ducha Svätého.

Vianočný okruh

Advent

Je prípravným obdobím slávenia tajomstiev Narodenia Pána. Začína sa prvými vešperami prvej adventnej Nedele, ktorá je najbližšie k 30. novembru a trvá do prvých vešpier Narodenia Pána. Adventné obdobie sa delí na 2 častí: 1. časť dáva dôraz na očakávanie 2. príchodu Krista na konci časov, 2. časť je príprava veriacich s Kristom pri jasliach. 17. december tvorí hranicu týchto dvoch častí.

Slávnosť Narodenia Pána

Obsahom Slávnosti je Ježiš Kristus ako pravý Boh a pravý človek, ktorý sa narodil z Márie Panny. Liturgická slávnosť Narodenia Pána trvá 8 dní – je to slávnosť s oktávou.

Vianočné obdobie

Nedeľu v oktáve pripadá sviatok Svätej rodiny (ak v oktáve nie je Nedeľa, tak sa slávi 30. decembra). Na zakončenie občianskeho roka sa odporúča slávnostná pobožnosť, na znak vďaky za zverený poklad času, na odprosenie za hriechy a za nevyužitie tohto daru. Posledným dňom oktávy je slávnosť Bohorodíčky Márie. Je to prejav úcty panenskej Matke, pri čom sa pripomína aj najsvätejšie meno Ježiš.

Slávnosť Zjavenia Pána

Na najbližšiu Nedeľu po Zjavení Pána sa slávi Krst Krista Pána, tento sviatok je ukončením obdobia Narodenia Pána – Vianočného okruhu sviatkov.

Obdobie cez rok

Obdobie cez rok sa začína v pondelok po Nedeli Krstu Krista Pána a trvá do utorka pred Popolcovou stredou. Potom je prerušené a pokračuje pondelok po slávnosti Zoslania Ducha Svätého až po prvé vešpery prvej adventnej Nedele. Trvá 30 alebo 40 týždňov. V tomto čase slávi Cirkev v liturgii celé Kristovo tajomstvo, osobitne v Nedele.

2. február: Sviatok Obetovania Pána (Hromnice)
25. marca: Slávnosť Zvestovania Pána

Dogmatické sviatky:

Slávnosť Najsvätejšej Trojice (1. Nedeľa po zoslaní Ducha Svätého)
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi
Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (v piatok po 2. Nedeli po zoslaní Ducha Svätého)
Sviatok Povýšenia svätého Kríža (14. septembra)
Sviatok Premenenia Pána (6. augusta)
Slávnosť Kristra Kráľa (posledná Nedeľa obdobia cez rok)

Panna Mária v liturgii (Sviatky)

Dôvodom osobitnej úcty Panny Márie je úzky vzťah k vykupiteľskému dielu jej Syna Ježiša Krista.

8. decembra: Nepoškvrnené počatie Panny Márie – vyhlásením dogmy o Nepoškvrnenom počatí (1854), sa tento sviatok stal prikázaným sviatkom.
1. januára: slávnosť Bohorodičky Márie
11. februára: ľubovoľná spomienka Lurdskej Panny Márie (na základe zjavení Panny Márie v roku 1858)
24. mája: Panny Márie Pomocnice Kresťanov
2. júla: Sviatok Navštívenia Panny Márie (Levočskej Panny Márie)
15. augusta: Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie
8. septembra: Sviatok Narodenia Panny Márie
15. septembra: Slávnosť Sedembolestnej Panny Márie Patrónky Slovenska
7. októbra: Povinná spomienka Ružencovej Panny Márie
21. novembra: Povinná spomienka Obetovania Panny Márie
Sobota po slávnosti Najsvätejšieho srdca Ježišovho je ľubovolná spomienka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.

Svätí v liturgii

24. júna: Sviatok Narodenia Sv. Jána Krstiteľa (stáročia to bol prikázaný sviatok)
19. marca: Sv. Jozef, Ženích Panny Márie
29. júna: Sv. Petra a Pavla
29. septembra: Sv. Archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela
1. novembra: Sviatok Všetkých svätých
2. novembra: Spomienka na všetkých verných zosnulých

Chrámový priestor

Presbytérium (oltár, sedes, ambóna, Bohostánok, bočný stolík na obetné dary-abak, kríž a paškál), loď, chór.

Liturgické predmety potrebné na svätú omšu

Kalich, paténa, ampulky, cibórium, korporál, palla, purifikatórium, lavabo.

Liturgické farby liturgických rúch

Biela, červená, zelená, fialová, čierna, ružová (+ zlatá a modrá).

Tri skupiny pobožností

Liturgická činnosť:

ustanovená Kristom alebo Cirkvou
vykonávaná v mene Kristovom al. Cirkvi
vykonávaná osobami určenými cirk. zákonom
podľa kníh schválených Apoštolskou stolicou

Pobožnosti – ak chýba nejaká podmienka.

Sväteniny

Pobožnosti:

rozhodnutia Svätej stolice, v kostole, vedené kňazom (Krížová cesta,...)
pobožností jednotl. diecéz, regiónov s povolením biskupa
súkromné pobožnosti

Príbuzné projekty