Modlitby/Požehnanie
Sila požehnania
[upraviť]od Jeleny Vasiljovej
Hebrejské slovo beraka, požehnanie, pochádza od slova barak, ktoré má viac významov. Znamená najmä požehnávať a chváliť, zriedkavejšie kľaknúť si, niekedy ale jednoducho pozdraviť niekoho.
Vo všeobecnosti zmysel požehnania v Starom zákone spočíva v obdarovaní niekoho dobrami moci, úspechu, prosperity, plodnosti a dlhého života. Požehnávaním sa teda zvoláva hojnosť a plnosť života na niekoho: mohlo sa stať aj naopak ako Michol, dcére Šaula, ktorá pretože podcenila požehnanie Dávida, ktorý požehnával jej rodinu, bola zasiahnutá neplodnosťou /2Sam 6,20n/.
Je to vždy Boh, ktorý disponuje plnosťou života a ktorý ho dáva, požehnávať v Starom zákone, znamenalo predovšetkým zvolávať /vzývať/ prítomnosť Boha na niekoho, ako to bolo za Mojžiša a Árona. Toto požehnanie sa ešte používa v Cirkvi, tak ako nasleduje: „Takto budete požehnávať synov Izraela: budete im hovoriť: Večný nech ťa žehná a ochraňuje ťa! Večný nech rozžiari svoju tvár nad tebou a je ti útočiskom! Večný nech obráti svoju tvár na teba a dá ti pokoj! Tak dajú moje meno na synov Izraela a ich požehnám“ (Num 6, 23-27). Preto je to len jeho meno, v ktorom sa požehnáva.
Boh je jediným prameňom požehnávania (Gen 12). On je prameňom plnosti života, ktorý vytryskuje z dvoch atribútov, pre ktoré Boh požehnával v Starom zákone, ktorými sú milosrdenstvo a vernosť.
Vernosť bola daná v prísľube danom v zmluve, ktorú Boh urobil s vyvoleným ľudom (Deut 7, 12). Zmluva je základným kľúčom pre pochopenie požehnania (Ez 34, 25-26) tým, že prísaha, ktorá je daná, jednak Bohom, jednak človekom, má tieto následky: k poslušnosti je viazané požehnanie človekovi zo strany Boha a prekliatie v opačnom prípade. To sú život a smrť: „Za svedkov proti vám volám nebo a zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal na žive ty aj tvoje potomstvo, keď budeš milovať Pána, svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu; lebo pre teba to znamená život a dlhodobé prebývanie v krajine, o ktorej prisahal Pán, tvoj Boh, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že im ju dá“ (Deut 30,19-20).
A v tomto svetle sa nám predstavuje aj nový prísľub, Nová zmluva. Ježiš sám je dôkazom tohto starého prísľubu, ustanovuje novú zmluvu, je ňou jeho kríž, nový strom života, v ktorom je zničená kliatba smrti a je v ňom potvrdené požehnanie života. Je to práve jeho telo, teda Eucharistia, ktorá nám dáva večný život.
Našou odpoveďou na toto požehnanie je požehnávať Boha. Pre upresnenie, okrem prijatia dobrodenia a byť požehnanými, požehnávať bolo tiež spôsobom, ako vyjadriť uznanie osobe, ktorá sprostredkúva dobrá. Preto požehnávať Boha je kľúčovým vzťahom k Bohu, základom nášho kultu a práve takými slovami začína eucharistická liturgia, požehnávajúc: požehnaný si Ty, Pane. Liturgia potom pokračuje pripomínaním požehnávania Boha, začínajúc od stvorenia pokračujúc rôznymi etapami histórie spásy, a svoje vyvrcholenie má v ustanovení Eucharistie ako znaku novej zmluvy.
Premenenie Eucharistie je rezervované služobníkovi kultu, ktorý má zvláštnu moc k premeneniu ako vrcholu požehnania. V každom prípade každý, kto sa premenenia zúčastňuje, ponúka seba samého a vlastné dobrá Bohu ako osobnú obetu a ako zrieknutie sa vlastného uspokojenia.
Pred týmto tajomstvom obráťme sa na Máriu, požehnanú každým požehnaním, požehnanú medzi ženami (Lk 1, 42), na tú, ktorá ako prvá medzi stvoreniami žila blahoslavenstvá, aby sme mohli pochopiť jej želanie k nám, byť s ňou v nebi, večnej blaženosti Najsvätejšej Trojice.
Svedectvo Terézie Neumanovej
[upraviť]Nech nás inšpirujú slová, ktoré povedal Ježiš Terézii Neumanovej, stigmatizovanej Nemke, ktorá žila iba z Eucharistie "Drahá dcéra, chcem ťa naučiť, aby si s vrúcnosťou prijímala moje požehnanie. Snaž sa pochopiť, že keď prijímaš požehnanie môjho kňaza, deje sa čosi veľkého. Požehnanie je záplava mojej Božskej Svätosti. Otvor svoju dušu a dovoľ, aby sa stala svätou skrz moje požehnanie. Je to nebeská rosa pre dušu, cez ktorú všetko čo sa udeje, môže byť užitočné. Cez silu požehnania som dal kňazom moc otvoriť poklad môjho Srdca a vyliať dážď milostí na duše.
Keď kňaz požehnáva, to Ja dávam požehnanie. Vtedy plynie nekonečný prúd milostí z môjho Najsvätejšieho Srdca k duši, až kým ju úplne nenaplní. Maj vždy otvorené srdce, aby si nestratila dobrodenie požehnania. Skrz moje požehnanie dostávaš milosť lásky a pomoci pre dušu a pre telo. Moje sväté požehnanie zahŕňa v sebe všetku pomoc, ktorá je potrebná pre ľudstvo. Cez neho dostávaš silu a túžbu hľadať dobro, vyhýbať sa zlu, tešiť sa z ochrany mojich detí proti mocnostiam tmy. Je to veľké vyznamenanie, keď ti je udeľované požehnanie. Nemôžeš dostatočne pochopiť, koľko milosrdenstva cez neho dostávaš. Dbaj o to, aby si nikdy neprijímala požehnanie povrchne, alebo v roztržitosti, ale s celou a úplnou pozornosťou. Pred prijatím požehnania si chudobná, po jeho prijatí si bohatá.
Zarmucuje ma, že požehnanie Cirkvi je tak málo cenené a len zriedka prijímané. Dobrá vôľa je cez neho posilňovaná, podujatia dostanú moju osobitnú starostlivosť, slabosť je prekonávaná mojou silou. Myšlienky sú zduchovnené, a všetky zlé vplyvy neutralizované.
Moje požehnanie dostalo odo Mňa bezhraničnú silu: táto pochádza z nekonečnej lásky môjho Najsvätejšieho Srdca. Čím väčšia je horlivosť s akou je moje požehnanie dávané a prijímané, tým väčší je jeho účinok. Či ide o požehnanie dieťaťa, alebo o požehnanie celého sveta, požehnanie má väčšiu hodnotu ako tisíc svetov.
Uvažuj, že Boh je nesmierny, nesmierne veľký. Aké malé sú veci v porovnaní s Ním! Je to rovnaké, či požehnanie príjme iba jeden človek, alebo mnohí. Na tom nezáleží, lebo Ja dávam každému podľa miery jeho viery. A pretože som nekonečne bohatý, je vám dávané bez miery. Tvoja nádej nikdy nie je príliš veľká, všetko prekoná i tie tvoje najhlbšie očakávania!
Dcéra moja, chráň kňaza, ktorý udeľuje požehnanie. Vysoko si váž požehnané veci, tak sa budeš páčiť Mne, tvojmu Bohu. Zakaždým keď si prijala požehnanie, si užšie spojená so Mnou, opäť posvätená, uzdravená a chránená láskou môjho Najsvätejšieho Srdca.
Často držím v skrytosti účinky môjho požehnania, aby boli známe iba vo večnosti. Často sa zdá, že požehnanie nemá účinok, avšak jeho vplyv je zázračný. Aj účinky zdanlivo neúrodné, sú dobrodením, dosiahnutým cez sväté požehnanie. Toto sú tajomstvá mojej Prozreteľnosti, ktoré nechcem zverejňovať.
Moje požehnania mnohokrát plodia účinky duši neznáme. Maj preto veľkú dôveru v toto vyliatie môjho Srdca a vážne rozmýšľaj o tejto láskavosti (ktorej zdanlivé účinky sú pred tebou skryté).
Prijímaj sväté požehnanie s úprimným srdcom, lebo jeho milosti vojdú iba do poníženého srdca! Prijímaj ho s ochotou a s úmyslom stať sa lepšou. Vtedy prenikne do hĺbky tvojho srdca a splodí svoje účinky. Buď dcérou požehnania a vtedy ty sama budeš požehnaním pre iných."
- Tento článok pôvodne čerpal zo zdroja: Medžugorské ozveny,č. 147, 163.
